Americká občianska vojna alebo vojna Severu proti Juhu bol vojnový konflikt resp. občianska vojna, ktorá prebiehala v Spojených štátoch amerických od roku 1861 do roku 1865 medzi severnými štátmi, často nazývanými Únia, Sever, alebo Yankees; a štátmi južnými, označovanými ako Konfederácia, Juh, Rebeli alebo Dixie. Severné a južné štáty, ktoré dnes tvoria jadro USA, boli hlavnými aktérmi vojny. Vojna bola v rokoch 1861 – 1865. Jej príčiny spočívali v ekonomických rozdieloch medzi severom a juhom. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, ekonomika juhu sa zakladala na poľnohospodárskej činnosti (pestovanie bavlníka). Na obrovských bavlníkových plantážach pracovali černosi, ktorí boli otrokmi, a obchodovalo sa s nimi ako s ktorýmkoľvek iným tovarom. Život otrokov bol v rukách ich majiteľov. Proti tomuto systému sa postavil nový prezident USA Abraham Lincoln. Južné štáty po zvolení Lincolna prezidentom odpovedali odtrhnutím sa od Únie a vyhlásením nezávislých Konfederovaných štátov amerických (CSA). Prezidentom bol zvolený Jefferson Davis a CSA prijali novú zástavu s 13 bielymi hviezdami v dvoch prekrížených modrých pruhoch na červenom poli. Ešte aj dnes je súčasťou niektorých zástav niektorých juhoamerických štátov v USA. Príkladom rozpoltenosti spoločnosti bol postoj štátu Virgínia k vyhláseniu nezávislosti, keď veľká časť jej obyvateľov nesúhlasila s pripojením k Juhu a došlo tak neskôr aj ku skutočnému rozdeleniu tohto štátu. Výsledkom bol vznik ďalšieho štátu Únie – Západnej Virgínie, ktorá ostala verná USA. Išlo o prvú priemyselne vedenú vojnu, ktorá naplno ukázala, čo bude nasledovať o 50 rokov neskôr v 1. svetovej vojne. Ako pozorovateľov vyslalo svojich dôstojníkov na bojiská tejto vojny aj Prusko, ktoré cenné poznatky využilo pri vojne s Francúzskom v roku 1871, ktorá skončila vyhlásením Nemeckého cisárstva. Využitie železnice pri zásobovaní a prevoze jednotiek na front bolo len jedným z týchto poznatkov.