„Starý, pozor na kapce, aby si ich nepotratil. Na cukor, kávu, med, bryndzu, mak, kôpor, papriku, olej a sviečky nezabudni. A nechže sa ti hrnčeky nepobijú!“ volala Eva za mužom svojím Adamom Krtom, ktorý sa práve poberal na jarmok, aby zaopatril domácnosť týmito maličkosťami. „Nezabudnem starká nič, ani mak. Ó, ja kúpim všetko, keby som len mal dobrú tržbu na kapce.“ „Nezabudneš, horkýže nezabudneš! Najtiaž ti trochu obliznúť, nebudeš ani vedieť, čí si. Keby tak ja s tebou šla, nerečiem, že by sa nevykonalo, ale…“ „Šla, šla! Obidvaja budeme krky lámať v tom stisku? Či sa ti to ešte žiada? Na, vezmi kapce a choď si ich ty predávať, a ja zostanem doma, na pokoji.“ No Krt nemyslel to naozaj, veď ako by opustil jarmok, ktorý už oddávna túžobne čaká, a síce preto, že doma je ani v putách. Žena dohliada naň sťa na papľuha, takže Adam Krt nikdy si nemôže kopýtkom vyhodiť. Nuž či potom div, keď spod ženinej ferule tiahne sa na jarmok! Na chrbte má priviazanú tanistru; v nej poskladané kapce, jančiarky a papuče, ktoré on na hotové našil a teraz ich ide predávať. Do tanistry usporiadal to tak, že každý pár zošil hrubou dratvou, aby spolu držala. Krt je síce gazda, ale v zime šije z valaského súkna obuv pre dedinčanov. A to je veľmi ľahká robota. Na veľkosť sa nemusí veľmi dbať, lebo kapec čím je väčší, tým je lepší. Nemusí byť ani veľký výber v kopytách, veď i sám Krt má len tri. Jedny malé pre nevesty, čo majú malé nôžky, druhé veľké pre chlapov, tretie sú ani malé, ani veľké, ale len tak stredné. Kopytá Krt urobil si sám, a to z bukového dreva, a nech by ním do starej vyhodil, iste by mala čo niesť. Ale on je poslušný manžel, ženu poslúcha - ako pán boh prikázal, má pred ňou veľký rešpekt. On nikdy nesprotiví sa jej, ale poslúcha ju pobožne a hneď čo mu rozkáže, aby vypil o jednu skleničku menej. Ale sa preto nesmejte na ňom! Čo on zarobí, to jeho žena schová, ukladajúc tak babku k babce, aby z toho boli kapce. Čo raz vpadne do truhlového priečinka ženinho, to Krt nevymodlí stadiaľ aj čo by ju tri dni prosil. Ešte keď si pýta od nej tri grajciare na dohán, to mu dá. Ale ak by chcel ešte tri na ten nejaký nápoj, to nevydrie od nej ani do súdneho dňa. Ale Krt preto nejde nikdy bez groša. On si pomáha tak, že z každej roboty stiahne potajomky dva-tri grajciariky a s tými si pomaly gazduje. Keď žena zistí nedoplatok od neho, lebo sa jej obdržaný zárobok máli, on do tých čias vzdychá a v prsia sa bije, kým mu neuverí, že spustil tri alebo štyri grajciare z ujednanej ceny. Jarmoky pre Krta nemajú žiadneho pôvabu a príťažlivosti, keď Eva stojí mu tam vždy za chrbtom, odberajúc utŕžené peniaze. Ale dnes je v Mrhanove jarmok, a to je pravý jarmok pre smädnú dušičku Krtovú, lebo Eva nemôže ísť s ním. Onedlho budú Vianoce, Eva volky-nevoľky musí ostať doma, aby izbu vybielila a na nastávajúce sviatky náležite vyriadila. No a keď Krt ide na jarmok sám, to akoby rybku pustili do vody, alebo capa do záhrady. On oddávna robí si chuť, ako si tam vypije vínka, sladkého ani číry, čistý med a ako zgazduje pár šestákov pre neistú budúcnosť.